Discovery a skoré aplikácie
Nerezová oceľ sa objavila na začiatku 20. storočia, konkrétne v roku 1913, britským metalurgom Harrym Brearleym. Brearley sa spočiatku snažil vytvoriť zliatinu odolnú voči korózii pre hlavne zbraní, ale skončil s materiálom s mnohými aplikáciami. V prvých rokoch sa nehrdzavejúca oceľ používala predovšetkým na príbory. Jeho antikorózne vlastnosti ho predurčili na riad, ktorý musel vydržať časté umývanie a vystavenie rôznym druhom potravín.
Ako 20. storočie pokročilo, aplikácie nehrdzavejúcej ocele sa rozšírili. Počas 2. svetovej vojny významne produkovala vojenskú techniku, lietadlá a námorné plavidlá. Jeho vysoká pevnosť v ťahu, odolnosť proti hrdzi a všeobecná trvanlivosť ho robili v týchto súvislostiach nepostrádateľným.
Vývoj jeho použitia v potrubných systémoch
Použitie nehrdzavejúcej ocele v potrubných systémoch začalo naberať na obrátkach v povojnovom období. Spočiatku sa bežne používal v námorných aplikáciách kvôli svojej odolnosti, najmä v prostredí so slanou vodou. Nakoniec bola jeho užitočnosť uznaná aj v civilnom priemysle.
V 60. a 70. rokoch 20. storočia sa rúry z nehrdzavejúcej ocele rozšírili v komerčných a priemyselných aplikáciách. Začala nahrádzať materiály ako meď a pozinkovaná oceľ vo vodovodných systémoch. S vývojom priemyselných odvetví sa vyvíjali aj špecifikácie a klasifikácie rúr z nehrdzavejúcej ocele, aby vyhovovali rôznym aplikáciám, ako sú chemické spracovateľské závody, zariadenia na úpravu vody a pokročilé technológie, ako je výroba polovodičov.
V sektore ropy a zemného plynu boli určité typy rúr z nehrdzavejúcej ocele vďaka odolnosti voči vysokému tlaku a trvanlivosti ideálne na prepravu ropy a zemného plynu. V potravinárskom a nápojovom priemysle sa vďaka odolnosti materiálu proti korózii a schopnosti zachovať čistotu stal materiálom voľby pre procesy vyžadujúce prísnu hygienu.
