Nehrdzavejúca oceľ sa spočiatku vyrába v plátoch, ktoré sa potom podrobia procesu konverzie pomocou Z mlyna, ktorý plát pred ďalším valcovaním premení na zvitok. Tieto široké zvitky sa zvyčajne vyrábajú so šírkou približne 1250 mm (niekedy trochu širšie) a sú známe ako „zvitky s okrajom frézy“.
Tieto široké zvitky sa ďalej spracovávajú pomocou rôznych výrobných techník, ako je rezanie, kde sa široký zvitok rozreže na množstvo prameňov; toto je miesto, kde prichádza veľa zmätku okolo terminológie. Po rozrezaní tvorí nehrdzavejúca oceľ sériu zvitkov odobratých z materskej cievky a tieto sú označované mnohými rôznymi názvami, vrátane pásových zvitkov, štrbinových zvitkov, pásikov alebo jednoducho pásov. .
Spôsob, akým sú cievky navinuté, môže viesť k tomu, že sa na ne môžu použiť rôzne názvy. Najbežnejší typ je známy ako „palacinková cievka“, pomenovaná podľa toho, ako cievka vyzerá, keď je položená naplocho; „navinutie stuhy“ je iný názov pre túto metódu navíjania. Iný typ navíjania je „priečny“ alebo „oscilovaný“, tiež známy ako „navinutý cievkou“ alebo „cievka“, pretože vyzerá ako bavlnená cievka, niekedy sa dá fyzicky navinúť na plastovú cievku. Výroba zvitkov týmto spôsobom umožňuje vyrábať oveľa väčšie zvitky, čo vedie k zlepšenej stabilite a lepším výťažkom výroby.
